1 |
 |
“...di brua i kuryo-so ta figuranan ku ta probech i biba di ignoransha i de-sesperashon di otro hende.
Otro forma di webi gay ta: Furamentu, bao di palom-ba, mesita i tur e awanan pa tene pay na kas, trese swltu, kita fuku, laba kas.
Mas o menos relashon ta e otro ideanan manera:
Alma malu ku ta kana dwalu. Oyada. Pone un ba-sora boka bow ku un sapatu byew riba dje, pa un bishta bay pa kaba. Bisti paa banda robes, pa mal spiritu no molostyabo.
I naturalmente e mil i tantu kosnan ku ta yama morto
Omishon di ta
Nos no ta uza e vrbo owksilyar ta ku e vrbonan: Sa, tin, mester, ta, por, ke.
Mi mester di bo.
Bo tin bon bida.
Nan sa tur kos.
E por kore bayskel.
Boso ke kumpra owto.
Nos ta Yu di Korsow.
Tin vrbo ku por turna o keda sin turna ta...”
|
|
2 |
 |
“...eksepto, te, pa, tras di, prom ku, meymey di, kontra, dilanti di.
Sorto di komplemento
Ademas di sustantivo i pronomber, sa tin ad. vrbyo, infinitivo i frase komo komplemento di un preposishon.
Advrbyo komo komplemento:
El a yega na ora.
Nan a traha for di ayera te awe.
Te awor aki awa no a kai. ,
Esei lo ta pa semper
Infinitivo komo komplemento.
E ta seka di muri.
Nan tin deseo di logra.
Frase komo komplemento
Nos ta kontra e sistema di sinta pomada. Mi tin rabya riba su moda di kana papya.
Omishon di komplemento:
Un kas di biba den (dje).
(nos ta elimin "dje).
Un stul pa sinta riba (dje).
(ta elimin dje).
Krda bon: E homber ku ta bai ei, ta mi primu.
(Aki ku ta pronomber).
Nan ta bai ku mi primu.
(Aki ku ta preposishon).
Chali ku mi ta ruman.
(Aki ku ta konhunshon)....”
|
|
3 |
 |
“...78
Por ehmpel: Pedrito a kontest ora nan a yama su nomber
Ora nan a yama su nomber no ta kompletu sin pedritu a kontest
Algn konhunshon subordin ta. Maske, awnke, pasobra, basta, te ora.
Otro konhunshonnan ta: Pero, tambe, den kaso ku, di moda ku, sino, si, kon tal ku, asina ku, a menos ku, pa, ya ku, no obstante ku, di pursi, si akaso, tempu ku. apenas, ora ku, myentras, dia ku.
Korda bon ku tin konhunshon ku taeksig modo subhuntivo. (omishon di ta).
Por ehmpel: Si bo bay maan..................
Asina e muchanan yega kas.........
Pa mi komprond...................
Maske e rabya.................
Te na ora bo logra................
Prom ku e pega soo..............
Basta e ponemi na altura..........
Ora e yega na realis.........
Sorto di konhunshon koordin
Tin kwater sorto di konhunshon koordin: Kumulativo, alternativo, adversativo (di kontraste) i deduktivo (di konklushon).
Kumulativo i, ......... tambe, meskos, no menos ku,
no solamente .... pero tambe.
P.e.: Un a risib e premyo i e otro a...”
|
|