Your search within this document for 'interhekshon' resulted in six matching pages.
1

“...9 DI DOS LES Tin ocho sorto (grupo) di palabra: Sustantivo, pronomber, adhetivo, vrbo, advrbyo, prepo-sishon, konhunshon i interhekshon. Sustantivo: Esaki ta indik un persona, un bestya, un kos o un idea. A dal na Adela su sint ku e mester bay kas ku su kach Sint ta indik un idea. Adela ta indik un persona. Kas ta indik un kos. Kach ta indik un bestya. Pronomber Un pronomber ta par na lug di un sustantivo. E ta un substituto pa un nomber. Elias a yuda su tata i su mama, pasobra e taba- ta stima nan E ta un pronomber, pasobra e ta na lug di Elias....”
2

“...Konhunshon ta nifik peg na otro o kombin Un konhunshon ta kombin dos o mas palabra, i tambe dos o mas grupo di palabra. Den e pasashi ku ta sigi tur e palabranan kursivo ta konhunshon: Mi a skohe mi esposa manera e a skohe su bist di kasamentu, no pa bunitesa pero pa kalidat. Mi esposa ta un bon muhe i su edukashon ta mas ku sufisyente. Awnke mi por a kasa ku un muhe ri-ku, mi a turna un ku ta pober ma desente Interhekshon. Interhekshon ta nifika bent meymey! Un interhekshon ta un palabra tir entre e otro palabranan, sin ku e tin relashon gramatikal ku nan. Generalmente un interhekshon tin un punto di eksklamashon su tras. Por ehempel. Hepa! Ay! Fwera! Artikulo inde fin i defin. Ademas di e ocho sortonan di palabra, tin tambe 1. Artkulo defin (e)............... e homber, e kas, e bestya....”
3

“...88 DI DJESNWEBE LES Interhekshon Bon mir un interhekshon no ta un di e ocho sortonan di palabra, pasobra e no ta drenta den konstrukshon di un frase. Un interhekshon sa ta simplemente un zonidu o un palabra di eksklamashon, bent, interkal, den un frase, pa ekspres un e-moshon fwerte. Algn ehmpel: Pa ekspres alegra: Biba! Hahay! Pa ekspres tristeza: y! Ay Dyos! Pa ekspres aprobashon: Bon! Ei ta palu! Pa yama atenshon: Hey! Pst! Pa ekspres disgustu: Che! Fwera! Pa ekspres sorpresa: Ata! Hepa! Hupa! O,o! Hesusey! E,e! Pa ekspres zonidu: Vjup! Budum! Didim! Pa ekspres deseo: Mare! Mara brd! Frase komo interhekshon Tin syrtu frase ku nos ta uza komo interhekshon, pa ekspres un emoshon fwerte. Por ehmpel: Ay Dyos e pober! Mi mama dushi ey! Ata bayna! Bon bini! Fuk pa bo! Ni de kapotero! Lagaloko!...”
4

“...ekspres e emoshon ku mas rapides. Ay Dyos e pober lo tabata: Ay Dyos, mi tin dwele di e pober! Laga loko: Bo no por laga di ta papya koi loko! Otro sorto di interhekshon ta: Mira! Tur af! Ya bo sa! Esta bon! Hola! Abu-zu! Hala! Muf! Ban mira! Dal bay! Karamba Karizo! Cho para! Dan waka! Ekolekwa! Ku brio! Fuku! Te djis! Lubid! Hehey! Ba tende! I naturalmente tur ku ta ekspres kwalke sorto di zonidu: Zap! Zjup! Brgadam! Pngalan! Dus! Chpchp! Chkl! Dadam! Ki! Krkr! Kokoyoko! Ko-kod! ets. Por uza varyos sorto di palabra komo interhekshon (pa eksklamashon): Kon ta ku bo? Ay, pensa so! (infinitivo) Bo ta kere ku bo por? Kisas! (konhunshon) E ta gusta? Masha! (advrbyo) Chombon (ku bo ta)! (sustantivo) Kiko? (pronomber) Den imperativo nos ta uza hopi vrbo komo interhekshon: Tende! Mira! Kore! Para! Tene! Den subhuntivo tambe nos ta haa interhekshon: Dyos laga! Dyos duna! San Antoni skucha! Sa sosod ku den un frase eksklamatoryo nos ta lagae ; ar i e suheto af: Pakiko spera mas? (Pakiko nos ta spera...”
5

“...90 Ehrsisyo 1. Duna definishon di interhekshon. 2. Menshon kiko asina un interhekshon por ekspres. 3. Menshon sinku palabra (no frase) ku nos te uza komo interhekshon. 4. Buriku! Esaki ta un ....... ku nos ta uza komo interhekshon. 5. Menshon algn ekspreshon di zonidu ku nos ta uza komo interhekshon. 6. Pakiko un interhekshon en realidat no ta pertenes na e ocho sortonan di palabra?...”
6

“...grita. Mira, mamay, ata ma- mayu kachete ta na sanger Pwes ponyendo su tras di e persona su nomber. 8. Bo tin mas trastu ku paa byew (ku waiki). 9. Lora byew no sa sia papya. 10. Probablemente un nostalgya basta grandi; pasobra na final e ta konklu: Bentami na Korsow LES NO. 19 1 Un o mas palabra, bent den un frase, pa ekspres un emoshon o un zonidu. 2. Deseo, zonidu, ansha, sustu, sorpresa, alegra, tristeza, 3. Muf! Che! Fuku! Hepa! Fuk! 4. Un sustantivo-uz komo interhekshon. 5. Bragadam! Dus! Waap! Zjup! 6. Pasobra un interhekshon no ta drenta den konstruk- shon di un frase. LES NO. 20 1. Soldachi ku warda su kaska lo biba largu. 2. Zamba ta pasa sket. 3. Aki, aya, anto. 4. Makaku sa ki palu e ta subi. 5. Shetemilseyshentisinkwentitres. 6. Tira kuba. 7 Mi ta bay kun. (agregando n). El a kore. (agregando 1). Nan ker e bon. (agregando r). 8. Yanshi a sinta. (aksnt igwal). Bo ta mal sint. (aksnt riba a). Mucha, ban mira, sinta! (aksnt riba i )....”