1 |
 |
“...pronomber, pa e por intro-dus o indik relashon di e sustantivo o e pronomber. den e frase.
E buki ta riba mesa
Riba ta pone relashon entre e buki i e mesa. E ta splika unda e buki ta.
Konhunshon:
Konhunshon ta nifik peg na otro o kombin
Un konhunshon ta kombin dos o mas palabra,
i tambe dos o mas grupo di palabra.
Den e pasashi ku ta sigi tur e palabranan kursivo ta konhunshon:
Mi a skohe mi esposa manera e a skohe su bist di kasamentu, no pa bunitesa pero pa kalidat. Mi esposa ta un bon muhe i su edukashon ta mas ku sufisyente. Awnke mi por a kasa ku un muhe ri-ku, mi a turna un ku ta pober ma desente
Interhekshon.
Interhekshon ta nifika bent meymey!
Un interhekshon ta un palabra tir entre e otro palabranan, sin ku e tin relashon gramatikal ku nan. Generalmente un interhekshon tin un punto di eksklamashon su tras.
Por ehempel. Hepa! Ay! Fwera!
Artikulo inde fin i defin.
Ademas di e ocho sortonan di palabra, tin tambe
1. Artkulo defin (e)...............
e homber, e kas, e bestya....”
|
|
2 |
 |
“...14
DI TRES LES
Tempu mi tabata den komersyo ma mira kon dos bended tabata traha. Un di nan, un muchahmber eduk pero sin brio, a keda chambuk aa largu, sin logra drechi. Myentras e otro, ku menos edukashon, pero ku un deseo fwerte pa logra, e bende i gana asina tantu plaka, ku des-pwes di un aa el a kumpra un owto nobo.
Ta kiko un hende mester hasi, pa e tin ksito? Esun bended ku a logra tabata sa e triki Fiha bo meta.
E tabatin su meta di kumpra un owto. I el a traha di tal manera ku el a bin logra.
Soa lant ta mash dushi, Pero ku esei bo no ta logra nada. Esaki no ta nifik ku soamentu ta prohib Pero so-a na un manera seryo. Soa di bo meta, pa dunabo bro i kurashi. Pero no hoga den bo mes soo.
(Fragmento di un artkulo di "La Cruz).
Kon tempu? (Ki notisya tin? Kiko dia ta bisa? ) Kon ta? Ke tal? Kon ta bay Kun bay? Kon ta pusha?
Mi no tin tempu di grawat mi kabes. (di tantu okup mi ta)-
Ba perde tempu! (Bo mester a hasy mash dia kaba)....”
|
|